“Čo keby sme šli na víkend do Tatier,” vravím mužovi, “ale nepôjdeme na turistiku.” “A čo tam budeme robiť?” pozerá na mňa nechápavo. “Ešte neviem. Ale niečo vymyslím.”
Viem, nepatrí sa hovoriť, že nemáte radi turistiku. Hlavne, keď ste v Tatrách. Okolo vás prechádzajú ľudia vo funkčnom oblečení. So značkovými batohmi, nepremokavými vrstvami a cieľavedomým krokom. Spomínajú plesá, štíty, vrchy a sedlá.
V mojom slovníku sa plesá v spoločenskej sále, štíty nosia rytieri a sedlá kone. Vrchy akceptujem. Keď sa na ne nemusím štverať. Zato môj muž nosí funkčné nohavice aj keď vezie deti do školy a jeho posledné topánky som kvôli farbe a dizajnu volala “hájnikova žena” (do hája či lesa ako stvorené).
Ako skĺbiť tieto dva svety dokopy? V Tatrách? Odpoveď je: “turistický rozchod”. Kým môj muž si šťastne vybehol na Zamkovského chatu, ja som si pozrela, čo iné Tatry ponúkajú. Krásne ilustrácie v Danubia Art Pointe (zabezpečíte tam aj darčeky pre rodinu). Prešla som sa ÚĽUVom a našla tam knihu, ktorú nutne potrebujem. Dala som si kávu z toho najkrajšieho porcelánu v Hoteli Lomnica.
“A to si vážne neurobila ani pár krokov, kým si bola v Tatrách?” pýtate sa neveriacky. Náhodou, barbar zase nie som. Na záver dňa sme šli s mužom na prechádzku (na pivo). Cez les a lávku ponad potok. Aj lesné maliny sme našli, aj miestnu architektúru. Medveďa nie. Večer mi telefón napočítal športový výkon – 9000 krokov.
A záver? Tatry nemusia byť len túra. Môžu byť také, aké si ich urobíte.
Text, ilustrácia © Gabika Vanacká
Ľudia o Tatrách
Nepíšu len do zápisníkov. Píšu do seba. Cez výhľady, ticho, nádych – výdych.
Každý, kto miluje Tatry, nosí ich v sebe. A keď o nich hovoria, hovoria o tom, kým sú.
Gabika Vanacká je ilustrátorka a sketchnoterka. Naživo kreslí informácie z konferencií a prednášok. Pretvára korporátne materiály tak, aby boli zrozumiteľné, plné obrázkov a ochutené štipkou humoru. Pre radosť kreslí mini autobiografické komiksy. A to všetko ľavou prednou.
